PDF Tlačiť E-mail

Seminár, skúšky a turnaj o MSR za rok 2011

V piatok večer (pozn. seminár a turnaj o majstra SR sa konal 18. a 19.2.) vyrážame do Radavy, cestou sa ako vždy, živo diskutuje, okrem iného aj o novovzniknutom Kendo klube v Dunajskej Strede a že bude mať na majstrovstvách zastúpenie. Po príchode zisťujeme, že nás predbehli iba Košičania, takže na večeru ešte času dosť. Na izbe je prvou úlohou zabrať jednotku posteľ, pretože ako správna 4-členná skupina dostávame aj jednu dvojposteľ. Piatok ubieha celkom rýchlo, takže väčší zmysel bude mať písať o sobote.

Vstávame skoro. Strašne skoro. Raňajky to ale opäť narovnali, tie by som označil za top v rámci celého penziónu. S túžbou nech už je večer ideme na prvú časť seminára, ktorý vedú Kajo Ištok a Rasťo Pazdernatý. Tá ubehla prekvapivo celkom v pohode (v celom článku očakávajte pohľad z mojej perspektívy), bola venovaná hlavne základom, či už chôdzi alebo základným waza. Asi polhodinové ji-geiko ku koncu je vždy ako za odmenu, možnosť zápasiť s ľuďmi, ktorých človek nevidel ako je rok dlhý je tiež o dôvod viac cvičiť naplno. Nasleduje obed. Čo chýba človeku viac po trojhodinovom tréningu ako vyprážané kuracie mäso (Cordon Bleu, aby som bol presný). Nie. To bol sarkazmus. Posledné na čo človek myslí po troch hodinách duševypúšťania je extra mastný obed. Samozrejme, že sa nájdu aj výnimky. V našom klube celkom dosť výnimiek, ktorí radi príjmu aj extra porcie od nie tak vybavených ľudí.

Druhá časť semináru začína tou najnepríjemnejšou činnosťou, a to obliecť sa naspäť do prepoteného kendogi z predchádzajúceho cvičenia. Áno, túto vetu som si nemohol odpustiť a ide čisto o bezduchú provokáciu. Späť k semináru, začína sa kendo katami a to v dosť dlhom časovom úseku, takže po takom siedmom opakovaní všetkých 10 kata to začína liezť trochu krkom. Všetko ale vynahradil nasledujúci úsek vedený Mirom. Posledná polhodinka opäť ji-geiko a seminár je u konca. Ihneď po seminári nasledujú skúšky. Mišo „Kerčak“ Trochta spravil na 1.kyu, Mišo Jakubčo na 3. Kyu, tak isto aj Martin Žabka, Roman Filippov na 4. Kyu.

Nasleduje večera. Podstatne skromnejšia ako obed, takže niektorí si doobjednali pizzu. Niečo sladké by bodlo. Na otázku, či zostali z raňajok tie sladké koláčiky, sme dostali zápornú odpoveď s náhradnou ponukou na mätový keksík ... J

Po večeri bowling, kde opäť kraľoval africkými šamanmi požehnaný zástupca gorilieho plemena Kerčak s kráľovským výsledkom 32.7 km/h (pozn. Furinkazan bowling sa hrá na rýchlosť hodu, nie na body). Keďže tento článok píšem ja, mám výsostné právo zmienku o mojom výkone vynechať, čo veľmi rád urobím. Ďalej sa pokračuje turnajmi v stolnom futbale, vzdušnom hokeji a bowlingu. Niektorí pokračujú aj v bojoch s pivom za 80 centov. Občas od baru počuť prenikavé „PAM!“ alebo „PAM PAM!“ alebo „PAM PAM PAAAAAAAAAAAAAM!“ alebo tak podobne, čo naznačuje intenzívnu medziklubovú výmenu poznatkov v oblasti Kendo a bojových umení pridružených. Pre dobro klubu budem pokračovať priamo písaním o nedeli a turnaji.

Krátko z turnaja: zúčastnilo sa 14 odvážlivcov, vo finále porazil debutant z Dunajsko Stredského klubu Atilla Csicsai nášho Mira Palacku, v boji o tretie miesto to bol súboj Furinkazan vs. Furinkazan a to konkrétne Rasťo Pazdernatý proti Mišovi Trochtovi. Vyhral prvý menovaný. Ocenenie „najlepší bojový duch“ získal Maťo Žabka (opäť Furinkazan).

Ako Bratislavčan oceňujem, že sa majstrovstvá konali tak blízko, v príjemnej atmosfére a boli opäť dobre zorganizované. Budúci rok bude snáď aj vyššia účasť vďaka novému klubu z Dunajskej Stredy a Furinkazan sa opäť pokúsi o premiérové víťazstvo na tomto turnaji, za posledné dva roky k tomu chýbalo fakt už sakra málo J