PDF Tlačiť E-mail

Seminár, skúšky a turnaj o MSR za rok 2010

Úplná verzia článku pre furinkazan, vrátane všetkých absolútne nepodstatných detailov (je možné že určitým častiam nebudete rozumieť, ale to len preto, že ste tam NEBOLI! ):

Táto udalosť sa odohrala 28.-30. januára 2011 v meste Turčianske Teplice (ďalej len TT).

Piatok:
Odchod mocnejšieho FRKZ auta je plánovaný na neskorú hodinu (cca 19:00) takže človek sa mohol dobre vyspať, zbaliť a riadne sa nažrať ešte pred odchodom. Cestou sme sa kochali nádhernou slovenskou tmou a rozoberali množstvo nepodstatných tém, stretli zaujímavého LPG škriatka a poniektorí nakúpili deli tyčinky za 90 centov (lol). Keďže Miro nechcel vyberať zákruty na neodhrabaných cestách na ručnej brzde, zvyšok cesty bola nuda .
Prvý zo zmyslov pri vstupe do telocvične, v ktorej sme boli ubytovaní, sa ozval čuch a vravel, že niečo nie je v poriadku. Vetráme asi hodinu. Skôr by som to pripísal otupeniu čuchových buniek ako efektu vetrania, ale smrad začína byť znesiteľný (pre ilustráciu, bolo to ako spať v klubovom bogu). Následoval príchod druhej polovice bratislavskej výpravy z vychýrenej (asi jedinej) reštaurácie v TT – Relaxu; taktiež zvítanie sa s dobrými kamarátmi z iných končín Slovenska. V telocvični sa pomaly rozbieha bambusová manufaktúra. Osudovou chybou bolo opäť vyjsť na chodbu, lebo následný návrat do telocvične znamenal neskutočný čuchový šok a hodinové zvykanie si...

Sobota:
Budí nás lyrická balada o vychýrenosti platidla eurozóny od Braňa Mojseja, čo nemôže znamenať nič iné, ako krásny začiatok dňa. Všetci si prajú aby trval čo najkratšie. Vetráme opäť asi hodinu. V telocvični (teraz v tej, v ktorej prebiehal seminár) je NESKUTOČNÉ teplo a suchý vzduch, čo ešte pridáva bonusové body k našemu entuziazmu. Prichádzajú senseiovia a nasleduje oficiálny úvod seminára. Počet cvičiacich je okolo 16-18, čo predstavuje pekný počet. Seminár začína základmi, najmä men-uchi, kirikaeshi & classic workout drill. Cez prvú krátku prestávku nám oznamujú, že pizzeriu zrušili (popravde, ak si spomeniem na kvalitu tej pizze z minulých rokov, tak sa ani moc nečudujem), takže bude treba zaobstarať obed inou cestou. Druhá polovica prvej časti seminára už bola intezívnejšia a prišiel čas aj na prvé ji-geiko. Nasledovala predĺžená obedná pauza a Miro sa ponúkol, že nám pôjde nakúpiť. Po mojej objednávke nasledovala vlna nepochopenia s tým, ako môže niekto jesť suché rožke (grammar free). Miro sa vracia s mikulášskou nádielkou a každý si užíva rožke na svoj spôsob. Niekto s džemom, niekto s paštékou, niekto len suché rožke.
Druhá časť semináru začína s kendo kata, hlavne prvých 5. Druhá časť, v bogu, bola v znamení uchikomi-geika, kakari-geika a ji-geika, no prekvapivo ubehla veľmi rýchlo. Nasledovali skúšky.
Skúšok sa zúčastnilo 5 ľudí, z toho traja z furinkazanu, konkrétne Mišo Jakubčo, Mišo Trochta a Matej Poliaček. Skúšky absolvovali všetci úspešne s nasledovnými výsledkami: MJ- 4.kyu, MT- 2. kyu, MP -4.kyu... a samozrejme ja som bol jediný, ktorý skúšky nespravil, lebo som sa vraj nedostavil na ji-geiko, či ako to oddôvodňovali .
Na večeru sa chystáme (prekvapivo) do Relaxu, kde si užívame výraznu pohodu... zo strany čašníkov (resp. čašníčky). Cestou z Relaxu rozoberáme rôzne troll physics, 3. newtnov zákon, gloves of strength (čítaj strenč), diferenciáciu gausovej krivky, či sa môže človek chytiť a svojvoľne točiť atp.
Slovo dňa : *PAM!*

Nedeľa:
Deň turnaja.
Prekvapivo suché veci v šatni dávajú tušiť, aké teplo a sucho v tej telocvični fakt bolo. Začíname krátkou rozcvičkou a oficiálnym otvorením turnaja. Začínalo sa v 5 pooloch a potom nasledoval KO systém. V štvrťfinále my dajaký trollface prisúdil ako súpera Mira Mihaloviča, takže dostávam šancu aj pri rozhodovaní... rozhodovanie je riadna zodpovednosť a drina, aj keď to tak vôbec nevyzerá. Z furinkazanu sa najviac darí Mišovi Trochtovi, ktorého môžete poznať ako „jediného afrického vikinga“, „vikinga z džungle“, „toho-ktorý-rozdáva-Odinove-požehnania“ alebo jednoducho „Kerčaka“. So svojím shinaiom Gorileusom (vraj shinai z afrického bambusu, s kožou gorily, požehnaný miestnym šamanom) sa dostáva až do finále, kde žial (a opäť „prekvapivo“) triumfoval Miro Mihalovič. Striebro pre Bratislavu je ale aj tak úžasný výkon.
Tretí skončil Karol Ištok, keď v zápase o tretie miesto porazil Mira Skybu (ktorý ale získal ocenenie best fightning spirit).
Cesta domov bola v spojení dobrej nálady a dobrého jedla.
Celý víkend bol strašne dobrou skúsenosťou, kde mohol každý nabrať mnoho rád a tipov do jeho nasledujúceho cvičenia.

...CU in dojo
*PAM!*

Posledná úprava Nedeľa, 20 Február 2011 21:03